Cigareta

6. january 2014 at 16:10 | M. |  Príbehy
Zima je zákerná. Dlhé noci bez hviezd. Zamračená obloha. Chlad. Vietor.
Dlhý balkón, studené dlaždice. Ponožky a mikina.
Pozerať sa pred seba na svetlá za zatvorenými oknami domovov tisícky ľudí.
Trápia sa aj oni? Alebo su šťastní? Väčšina z nich už spí.
Plameň ktorý ožiaril zábradlie a poskytol pohľad na špinu na zemi.
Popol z minulých nocí.
Suché pery, popraskané vďaka chladu. V nich cigareta.
Začína horieť. Na jej konci zažalo oranžovočervené svetielko.
Vdych naučený ulicou a zlou partiou.
Ten na ktorý sa zvykne po čase, je to prirodzené ako dýchanie.
A potom poťah do plľúch, ako dlhý nádych.
A výdych. Dym stúpajúci k streche balkónu.
Vznášajúci sa chladných vzduchom. Je ho dobre vidieť.
Opakovať to, s kratšími prestávkami ktoré slúžia na premýšľanie.
Posledný výdych, zahasiť o dlaždie a prehodiť cez plot na cestu.
 

Posledné objatie

25. may 2013 at 21:05 | Mimie |  Príbehy
Nebol v škole. Dokonca som ho nestretla ani vonku. Tak ako mi to včera povedal. Nechcel ma už nikdy vidieť, lebo si myslel že to bude tak najlepšie. Že skôr zabudne. Odchádzal preč. Nevedela som kde. Nikdy o tom nerozprával že kde ide, no stále mlel o tom že keď dokončí základnú balí sa a odchádza. Odísť chcel už dávnejšie. Ale zabraňovala som mu v tom práve ja. Čakal na moje rozhodnutie. Povedal že si počká koľko len budem chcieť, ale už to nevydržal. Nechala som ho čakať poriadne dlho. Bolo to už zopár mesiacov.

Tanec v daždi

24. may 2013 at 23:29 | Mimie |  Príbehy
Je už takmer desať hodín, a ja kráčam po ulici vedľa môjho spolužiaka. Bol to jeden z tých obľúbenejších, lebo sa dalo s ním celkom fájn porozprávať. Bývali sme neďaleko od seba, cestu domov sme mali rovnakú, len on býval zopár metrov odo mňa ďalej.
Rozprávali sme sa, smiali sme sa. Maj výbornú náladu. Prežil totiž toto piatkové popoludnie so svojím dievčaťom, a mariškou. On sa smial a ja z neho.


Ja som dnešok prežila s kamarátkou a jedným chalanom. Počúvala som to sťažovanie na chalanov. Hovorila mi že nech si aj ja nájdem niekoho,, veď každý má frajerku, frajera. Odtiahla ma na bok a pošepkala mi do ucha či nechcem toho, čo bol s nami vonku. Na stotinu sekundy som sa zamyslela a pokrútila som hlavou. A bum! Večer už sa ona s ním bozkávala. Nepočkala som s ňou ani na jej bus, ale som sa dotrepala domov, s tým že si uvarím čaj a celú noc presedím pri horúcom čaji a CS-ku . V tom mi zazvonil mobil. "Čau si ešte vonku?" "Nie, prečo?" "Tak ja môžem byť do desiatej, som si myslel že ešte si vonku." "Nie som ale výdem, kde si?" "Pri krčme." OK. Idem ti oproti."
Nemôžem povedať že by mi to nejak výnimočne urobilo radosť, ale celkom som sa potešila. Vyšla som potichu z domu a preskočila som živý plot lebo bránka už bola zamknutá, a pre kľúče sa komu chce ísť? Celú pravú nohu som mala mokrú, lebo v ten deň pršalo. Stretli sme sa pri ihrisku. Zavolal ma na kofolu. V krčme bol len jeden muž a spolužiačkina mama. Kúpil mi dve deci kofoly, viac som nechcela, on si kúpil až pol litra. Vypili sme a išli sme domov.

Smiali sme sa, ale za mojim smiechom bol skrytý smútok. Trápila som sa. Neviem už ako dlho. Týždeň? Mesiac? Dve? Svoj smútok som nedávala najavo.
"Som zúfala."
"Prečo?" zasmial sa kamarát.
"Nikto ma nemá rád." povedala som potichu.
"Ja ťa mám rád." tieto slová ma potešili, ale ja som nechcela aby ma mal niekto len tak rád. Ja som chcela sa cítiť ľúbená.
"Chcem aby pršalo, budem sa cítiť ešte zúfalejšie."
Chcela by som cítiť malé kvapôčky dažďa na mojom tele. Zakloniť hlavu dozadu a pozrieť na na mesiac a hviezdy. Tancovať, skákať, plakať... Aspoň vtedy by nikto nevidel moje slzy lebo by ich zakryl dážď. A vtedy by prišiel môj princ, objal by ma a pobozkal. A držal v náručí čo najdlhšie...

A teraz späť do reality...

Nie, mne by stačilo vidieť, dotýkať sa jeho. Bol odo mňa strašne ďaleko. Ľúbim ho už skoro rok. Aj on mňa. Ale nemohla som byť s ním. On ma najkrajší úsmev na svete, a keď ho vidím mám ten úsmev aj ja. Písať si s ním, volať s ním. Je to krásne... Ale stretnúť sa s ním, skoro nemožné.

Mala som už veľa frajerov, s veľa chalanmi som chodila, ale a teraz som pochopila že chcem byť len s ním.

Ale nemôžem..
 


Wanna be affs?

24. may 2013 at 17:44 |  Affs ♥
Budeme kamarádi? :)

Prečo sa chcem spriateliť?
Pretože chcem mať niekoho kto vlastne bude moje články čítať. Lebo doteraz som písala a písala, a nikto to nekomentoval, možno ani nečítal. :D
Chcem počuť názor ostatných.
A nie písať len tak - pre nikoho. (:

Napíš mi do komentáru :)
-meno ako ťa mám zapísať
-blog

a to stačí :)
zapíšem ťa, a budem tvoj blog navštevovať tak často ako to len bude možné :)

Každý nový spriatelený blog poteší :)

Ďakujem.

100 vecí o mne :D

3. march 2013 at 12:28 | Mimie |  Mimie
Lebo sa nudím.. :D

1.Celé meno : Miroslava .
2. Prezývka : Mimie
3. Narodeniny: 21.12.
4. Miesto narodenia : Košice
5. Znamenie zverokruhu: Strelec
6. Pohlavie : žena
7. Trieda : 8.A
9. Funkcia : žiačka :D
10. Mesto : Košice
11. Celé nick meno : Mimie
12.Barva vlasov : hnedé
13. Dĺžka vlasov : dlhé
14. Farba Očí:hnedozelené
15. Hlavný rys : ...
16. Výška : 165 + -
17. Jazvy : na kolene, nad hornou perou a na ruke je ich zopár..
18. Okuliare : nie, mala by som nosiť, ale nenosím
19. Piercing : nemám
20. Tetovanie : nemám
21. Pravák alebo ľavák : praváčka

MOJE " PRVÝKRÁT "

22. Moja prvá najlepší kamarát / ka : v 6. ročníku, Steffi
23. Prvá cena : diplom
24. Prvý šport ktorému som sa venovala : lyžovanie
25. Prvé domáce zviera : papagáj
26. Prvá dovolenka : Čierna Hora
27. Prvý koncert : nebol
28. Prvá láska : neviem.. otázka nad ktorou aj ja dlho premýšľam. Ale neviem odpoveď. Chalanov bolo dosť, ale nevie ktorá z toho bola láska a ktoré len poblúznenie na prá dní.


OBLÚBENÉ...

29. Film : Projekt X, The Notebook
30. TV relácia : nepozerám TV
31. Farby : čierna, ružová, zelená
32. Rapper : Kali
33. Skupina : Simple Plan
34. Speváčka / Spevák : Avril Lavigne
35. Priateľ / kyňa : Steffi
36. Sladkosť : Horálky
37. Šport : gaučing :D
38. Reštaurácia : Mekáč
39. Oblečenie : mikiny :33333
40. Obchod : Gate, New Yorker, H&M
41. Predmet v škole : nie je.
42. Zviera : žiadne
43. Knižka : Punková princezná, Zmätené dvojičky zo slepej uličky, Harry Potter
44. Časopis : Kamarát
45. Topánky : tenisky-čínany, do školy, mesta a tak moje Adidasy :3


PRÁVE TERAZ

46. Pocit : na zvracanie :D po obede, a také zmiešane - trápia ma dvaja chalani
47. Potreba : spať -_-
48. Som s : nikým :D
49. Jem : nič
50. Pijem : Baldovskú Grep
51. Robím : toto píšem, počúvam pesničku a rozmýšľam
52. Online : nie, off , nedostupná
53.poslouchám : Cosmic Gate - Emma Hewitt - Be your sond
54. Myslím na : Neho a neho a trochu na školu,
55. Chcem : spať, netrápiť sa
56. Koukám na : monitor
57. Mám na sebe : legíny a pyžamové tričko


BUDÚCNOSŤ

58. Deti ? nie, nechcem, ďakujem
59. Svadba ? nie, možno..ale nechcem
60. Miesto , kde chcem žiť ? chcem cestovať
61. Auto ? karavan.. Iba karavan ja a kamoši.. :) to by bola fajn budúcnosť

MÔJ VYSNÍVANÝ CHLAPEC

62. Farba vlasov : to je jedno
63. Dĺžka vlasov : buď také dlhšie, ako mal predtým Bieber alebo na číro
64. Farba očí : to je jedno
65. Výška : výšší než ja
66. Roztomilý alebo sexy ?: roztomilý.. sexy? :D neviem sa rozhodnúť
67. Bozkávať alebo pozerať ?: bozkávať ^^
68. Objímať alebo bozkávať ?: obíjmať :3
69. Oblečenie : štýlové
70. Hravý alebo vážny ? Hravý
71. Romantický alebo prirodzený ? prirodzený :3
72. Tučný alebo chudý ? chudý :D
73. Nežný alebo vášnivý ? nežný ^^
74. Prelietavý alebo ľahko sa viažuci ? : neviem..ja som prelietavá, takže neviem
75. Zábavný alebo nudný ? zabavný
76. " DELAC problémov " alebo " Pán Tichý ? " : ani jeden :D

(BTW: nepotrebujem vysnívaného chlapca, stačí mi taký ktoré budem milovať a bude milovať aj on mňa)


UŽ SOM NIEKEDY...

77. Pobozkala cudzieho človeka ? : áno, raz :D ale potom sme sa spoznali ..ale až potom
78. Pila alkohol : áno
79. Fajčila : áno
80. Utiekla z domu: áno
81. Niečo si zlomila : áno, kľučná kosť
82. Chodila s chlapcom ? : nie, ja chodím iba s opicami -_-
83. Zlomila niekomu srdce : áno.. joj :( je mi to ľúto
84. Pohádala sa s niekým : áno…
85. Plakala keď niekto umrel : áno
86. Plakala v škole : áno, keď som bola menšia, a po jednom rozchode skoro
87. Niekoho zabila : Nie
88. Zamilovala sa : NEVIEM :(

VERÍM V...

89. Boh : áno
90. Zázraky : áno
91. Láska na prvý pohľad : nie, ešte som nezažila, takže neverím
92. Duchovia : možno
93. Mimozemšťania : nie
94. Druhé já : nie o.O najväčšia pičovina :D sorry
95. Nebo : neviem
96. Peklo : neviem
97. Anjeli : nie
98. Bozk na prvom rande : :DDDDDDDDDDDDDDD aj pred ešte
99. Horoskopy : verila som, takže možno
100. Je tu niekto , koho by som chcela , ale viem , že ho mať nemôžem ?: Áno

Nerob mi to :(

2. march 2013 at 12:21 | Mimie |  Básničky
Ľúbim Ťa - slová vyslovené do vetra,
a ja čakajúc na tvoju odpoveď,
ktorá už nepríde.
Túžim Ťa vidieť prichádzať z diaľky.

Slzy ktoré padli na môj vankúš,
ostanú v mojej pamäti navždy.
Noci, ktoré som prebdela,
a na teba myslela.

Hoci som dobre vedela,
že my nemôžme byť spolu,
a už nikdy nebudem.
Že som ťa úplne stratila.

Na tvojich perách som čítala,
tiché Aj ja Teba...
No bol to len sen, túžba.

A pomaly som zabudla.

A po čase ľúbiť druhého začala.
Ale ľúbiť?
Bola to láska?

Ale pozriem sa do tých modrých očí,
ktoré ma (s)klamali.
A cítim v nich bolesť, smútok.
Už nie tú radosť, ako pred tým čo ma nepoznali.

Tie oči sa pozerajú na nás,
na novú dvojicu,
v ktorej sa ľúbia,
v ktorej ľúbi chlapec dievča.

Nedokážem sa už na teba pozerať,
ako sa trápiš.
Minulosť sa mi premieta v očiach,
a ja cítim znova tú bolesť.

Teraz pri každom bozku trpím,
namotala som, a nechcem odkopnúť.
Toho prvého opäť ľúbim,
Neviem zabudnúť.

Opustená...

27. january 2013 at 12:43 | Mimie |  Básničky
Ležím tu a premýšľam,
čo sa deje vôkol mňa nevnímam.
Spomienky na minulosť sa vracajú,
spať mi noc čo noc nedajú.

Cez deň sa snažím byť rebelka,
čakám na piatky už od pondelka.
S kamošmi zabaviť sa idem,
na problémy zabudnem.

Hovoria mi že som stale usmevavá,
že som nikdy neplakala.
No oni nevidia akosa v noci trápim,
pre slzy nespím.

Každý deň sa na šťastné páry pozerám,
a ja sama okolo nich prechádzam.
Chcem aj ja niekoho mať,
niekomu po boku stáť.

S niekým sa smiať,
nikdy sa nehádať.
Lásku si úprimne dokazovať,
a nikdy sa nesklamť.

He is perfect ♥

27. january 2013 at 12:36 | Mimie |  Príbehy
V ten deň bola strašná zima. Bola som von s kamoškou ale prišli sme ku nám na teplý čaj. Vypili sme ho a ona už odišla domov. Ostala som sama v izbe. Z obývačky bolo počuť hlasy mojej mamy a brata. Ale ja som radšej ostala sama vo svojej izbe ako zvyčajne. Presne o pol desiatej mi prišla sms-ka. Bola som prekvapená, nikto mi nezvykol písať. Bola k tomu ešte od spolužiaka, a to bolo ešte nezvyčajnejšie. Nemohli by sme skúsiť chodenie? Keby mi prišla od hocikoho iného by som si myslela že si zo mňa robí srandu, ale právepri tomto chalanovi som vedel že si tú srandu nerobí. Neviem prečo. Odpísala som že ešte o tom porozmýšľam.

Neviem prečo ho to napadlo, možno kvôli včerajšiemu rozhovoru na poslednej hodine. Bol piatok, a posledná hodina bola výtvarná. Učiteľka chýbala v škole. Prišla nám zastupovať dosť prísna učiteľka. Nemala som ju v láske. Povedala že si máme robiť domáce. Presadla som si k spolužiačke do predposlednej lavici pri stene. Fajne miesto. Za nás si sadol jeden chalan, ktorému som sa páčila už od šestky a ON - kamoš, bol srandovný aj keď niekedy drzý. Všetci si začali robiť domácu z matiky, lebo bolo toho dosť a cez víkend sa nikomu nechcelo. Len posledná lavici pri stene kašľala na to a rozprávali sa. Ich téme bola trošku pervézna - o sexe a tak. Ja som si ich nevšímala a odpisovala výsledky od kamošky. Potom sa zrazu objavila taška pri učiteľkinom stole. Otočila som sa dozadu a zakričala som JEHO meno. On sa na mňa pozrel a začal si zo mňa robiť srandu. Ten jeho najlepší kamoš sa samozrejme pridával. A nakoniec som sa vykašľala na rozčúlenie a začala sa s nimi normálne baviť o ich predchádzajúcej téme. Rozprávali sme sa o tom, že nabudúci rok spolu pôjdeme do starého domu a tam prídeme v trojke o panenstvo (sorry, ale naozaj to tak bolo). Mala som dobrú náladu tak som s nimi srandovala. "Učiteľka povedala moje meno a ja som sa otočila dobredu." ON zakričal že plánujeme budúcnosť. Učiteľka na to že tichšie. Tak som sa so smiechom otočila dozadu a bavila sa s nimi ďalej. Po zazvonení mi povedali aby som ich počkala a odprevadili ma domov. Bol to celkom fájn deň.

V nedeľu večer som práve tak rozmýšľala, čo bude ďalej. Zabudol na to? Spýta sa ma to ešte niekedy? Bol celkom pekný, a síce nižší odomňa, nevedela som si predstaviť že by som s ním chodila. Zapípala mi sms-ka. Bola od neho. Ahoj už si sa rozhodla ci chces este cas? Odpísala som mu: Ahoj tak ano, mozme skusit. Ani neviem prečo som mu povedala áno, možno z toho zúfalstva že už poriadne dávno som nemala chlapca, možno z toho že bol pekný, ale určite to nebolo z lásky.

A prišiel pondelok. Škola. Ako sa mám správať? Ako sa bude on správať? Predsa, boli sme spolužiaci a to je čudné keď sa po presms-kovanom víkende stretneme s tým že spolu chodíte. Nemohla som sa na neho pozrieť. Bolo to čudné. Hambila som sa. Všetka hamba sa stratila až po druhej hodine. On každému vyhlásil že som jeho frajerka, ale nevadilo mi to. Pred pol rokom by som sa asi prepadla pod zem, keby niekto povedal že s niekým chodím pred celou triedou. Ale teraz ma to vlastne aj potešilo. Nečakala som to od neho. Na dejepise si sadol ku mne. Prerozprávali sme celú hodinu. Rozprával mi že si musí dať moju fotku na tapetu mobilu, že veľmi chce ísť so mnou vonku, ale nemôže lebo má rodičovské väzenie. (Problémy na polícii lebo s kamošmi rozbil okno). A ja som mu na to povedala že nevadí , niekedy pôjdeme. Keď sme išli zo školy, obraňoval ma nech ma neguľujú, počkal ma a išiel so mnou ešte späť do školy, lebo ja som mala krúžok a on išiel po sestru.

Po krúžku ma čakal aj s bratrancom pri škole. Nemala som jeho bratranca rada. A najhoršie bolo to že sme pred polrokom spolu chodili. Bolo to dosť zlé.
"Ideš von?" spýtal sa ma už ani neviem ktorý.
"Áno, len si odnesiem ešte domov tašku. Idete so mnou?"
"Hej pôjdeme."
jeho bratranec stále niečo musel komentovať - prečo sa nechytíme za ruky, prečo si nedáme pusu, že on ide domov. Žiarlil, bolo to na ňom vidiet. Ale ON (ten Môj :D) nemohol ísť von, len s bratrancom. A mamke nechcel klamať, už mal aj tak dosť problémov.
Bolo to trochu čudne, ale predsa som bola s ním. Večel mi napísal SMS-ku. Ľubim ta mojko, dobru noc.

Nikto zo spolužiakom tomu nechcel ani nemohol veriť že spolu chodíme. Dokonca ani ja som tomu neverila. Neverila som že by on mohol taký byť. Bola som jeho prvá frajerka. A on bol ku mne strašne milý. Na druhý deň nešiel autom do školy, ale kvôli mne išiel pešo aby sme mohli ísť spolu.

Bolo to krásne...

Ale v ten istý deň, keď sme išli spolu do školy som mala blbú náladu. Už od rána. Akoby som niečo tušila. Vždy je to tak. Keď sa má niečo zlé stať ám vždy zlú náladu. Vten deň sa ku mne ani neprihovoril. Na šiestej hodine mi došla sms-ka Prepac ale to nepojde lebo mam zaracha a ledva sa budeme vidiet fakt prepac. ;( Potom to mozme skusit zas prepac. :( V tej sekudne sa mi pokazila nálada úplne. Oprela som sa o stenu. Sedela som na tom istom mieste ako v piatok na poslednej hodine. Chytila som pero a začala si čarbať po pracovnom liste z geografie. Trápilo ho to? Smial sa, robil hlúposti ako vždy. Ja som chodila po chodbe a s nenávisťou som všetko opľúvala (:D) . Chcela som si vybiť nervy, urobiť niečo zlé srašne zlé. Ale nebolo čo. Po škole sme išli síce jednou cestou, ale nič sme sa nerozprávali. Prišla som domov a už mi len tiekli slzy po tvári. Kamoš ma rozveselil, ale keď sa ma najlepšia kamarátka spýtala na facebooku čo mi je znovu som sa rozplakala. Nedokázala som jej to povedať. Nedokázala som sa zmieriť s tým že sme sa rozišli. Aj keď to boli len tri dni, tri štasné dni, keď som sa usmievala keď som na neho myslela. A teraz tu plačem.
Zobudila som sa na to že sa mi o ňom snívalo, a zase som plakala. V tú noc som už nezaspala.

Na druhý deň zase do školy. Robila som všetko pre to aby som sa cestou do školy nerozplakala zase. Kamoška do mňa dobiedzala aby som jej už povedala čo som chcela včera. No stále som to nedokázala, tak som jej ukázala sms-ky. Povedala som len: "Chodila som už s chalanmi strašne dlho, ale nikoho som neľbila tak ako jeho." Vyskočili mi slzy. Kamoška ma objala. S úsmevom som sa pokúšala vojsť do triedy. Na matike učiteľka vysveťľovala rovnice, ale ja som len vyfarbovala štvorčeky v zošite. Vždy keď som sa na neho pozrela mi bolo do plaču.

Jediná osoba ktorá mi v ten deň vyčarila pravý úsmev na tvári bola spolužiakča, ktorú som poznala možno dve mesiace. Spýtala sa ma že prečo ON držal inú spolužiačku dnes v náručí, že čo sa stalo. Ukázala som aj jej sms.ky. "A dáte sa ešte dokopy?" Neviem... Ale len po tom túžim. Povedala mi že si k nemu sadne na nemčine a porozpráva sa s ním. Že či ma ľúbi a tak . A veta ktorá ma potešila, no bolo mi zase do plaču : "Je to vidieť na ňom že ťa ľúbi. Keď sa na teba pozrie oči mu žiaria." Och, zaľúbila som sa za ďen, neviem na ako dlho, ale nikdy nezabudnem na takúto školskú lásku zo základnej. Poďakovala som sa spolužiakčke.

I will never forget our first kiss

26. december 2012 at 16:53 | Mimie |  Básničky
I love you..

Pamätám si jasne,
tie slová boli krásne.
Boli to slová úprimné,
sľúbil si, že ostaneš navždy pri mne.
Povedal si mi,
že ma ľúbiš.
A ja som sa zachvela,
do očí ti pozrela.
Povedala:
"Ja teba tiež."

Za ruku si ma chytil,
a ku mne si sa priblížil.
Dych si zatajil,
oči zavrel, a pobozkal si ma.

Ten deň bol krásny,
o nom toľko básnim,
chcem vrátiť čas,
a milovať ťa zas.


Winter story

22. december 2012 at 22:22 | Mimie |  Príbehy
Kráčam po ulici osvetlenej žltkastými svetlami. Bolo pár minút po ôsmej. S kamoškou sme vyšli vonku niečo po šiestej. S daľšími sme sa stretli až okolo siedmej. išli sme do krčmy na čaj. No ale kamoška musela byť doma presne o 20:00. No okej, išla som ju odprevadiť. Až po dom. Ja som mala byť doma o pol ôsmej. Ale vykašlala som sa na to. Premýšlala som. Dnes, cestou keď som išla odprevadiť kamošku zavolala som mu už dvakrát. Nemôže mi zavolať späť. Nemá už vôbec kredit. Rozlúčila som sa s kamoškou. Nevedela som čo robiť. Či odbočiť a ísť domov, alebo ísť na zástavku a pozrieť sa či tam bude. Mohla som ísť domov a sedieť v teple, a vedela som že po ceste stretnem pár ľudí, ktorých by som rada ani nevidela, no išla som ďalej. Moja ulica zmizla za rohom. Premýšľala som o tom čo bolo včera. Včera som bola už síce o takomto čase doma a trápila som sa výpadkom internetu pre sneženie. No včera, ešte pred takou hodinou som bola s ním. Chytil ma za ruku, odprevadil až domov a pri dome ma objal. Zavolám mu ešte raz... Do tretice všetko dobré. Nezdvihol. 3 neprijaté hovory odo mňa. Do bodky som si pamätala čo som s ním všetko včera prežila, no vôbec som si nepamätala jeho. Nevedela som ako vyzerá v tvári, nevedela som aký ma hlas, nevedela som ako rozpráva, nevedela som ako sa správa. Na najdôležitejšie osoby si nepamätám... Z rozmýšľania ma prebudil pes. A teraz prišla križovatka. Ktorú cestu si vybrať? Ísť predsa domov, alebo len predsa prejsť po moste. Vybrala som si tú druhú možnosť. A to by som neurobila len tak pre hocikoho. Nemohla som sa do neho zaľúbiť... Veď ja s niekým chodím! Ale ten niekto je ďaleko, tak som si myslela že ten jeden deň s ďaľším nikoho nezabije. No mýlila som sa, zmenilo sa strašne veľa. V diaľke som uvidela svetlo z krčmy. Pri nej stála tá partia. Pred dvomi mesiacmi bolo pár z nich mojími naj kamošmi. Len teraz vidím že sa to neoplatilo. Vysmievali sa mi, kričali za mnou. Nie! Povedala som si že si ich nebudem všímať a budem pokračovať na to miesto kam túžim aby tam bol. Prišla som na zástavku o 20:13? Mal byť tam o ôsmej. Lenže poobede som mu povedala že dnes nemôžem. Že nemôžem ísť vonku tak neskoro. Že dnes nie, v žiadnom prípade... Ale plány sa zmenili. Ja som s ním chcela ísť vonku, hoci som mala byť už pred polhodinou doma. Nebol tam. Sklopila som zrak a znova pozrela hore. Nikto nebol na zástavke. Otočila som sa. Mohol by byť ešte niekde, niekde sa túlať... Aspoň keby by mi vtedy zdvihol mobil... Aspoň aby som vedela či bude dnes vôbec tu. Išla som domov. Sklamaná, pomalými krokmi som išla domov. V uliciach pri krčmách bolo rušno. Len teraz mladý povyliezali. Cez deň tu v dedine nikoho nevidíte... Za mnou behali dve dievčatá z tej partie, bývalé kamošky, ani sa nepozdravili... A niekto tu išiel predomnou. Bol to mladý pár. A zrazu sa mi dievča pozdraví "Ahoj". Ahojte, odzdravím sa, ale ani len netuším kto to mohol byt. Niekde tam buchla petarda. Niekto si vyspevoval vianočné koledy. Zašla som do časti kde bývam. Tu ani nesvietilo poriadne svetlo. Okná boli skoro všetky zhasnuté. Občas zablikala nejaká vianočná ozdoba. Kráčala som pomaly a každým krokom spomínala ako som len včera išla cez tú ulicu s ním za ruku. Chytila som sneh doruky. Včera keď sme boli spolu ten sneh ktorý som držala padal. Pred domom som zastala. Nikde sa nesvietilo. Pozrela som na na hodinky na mobile. 20:33. Pred hodinou som už mala byť doma. Keby bol on na zástavke prišla by som domov až o deviatej.

No to bola moja chyba... že som mu povedala NIE, neprídem, nečakaj ma. Ale vtedy som ešte nevedela...
Teraz sa na mňa hnevá...
Ale najväčšia chyba bola tá, že som včera s ním bola vonku. Veľmi veľa vecí sa zmenilo. A veľa vecí sa zmenilo k horšiemu...
Ja som sa zamilovala...

Where to go next